Cez jarné prázdniny sme sa nenudili

21.02.2015 00:00

Jarné prázdniny 2015 boli vynikajúcou príležitosťou zažiť niečo pekné spolu a v prírode, nakoľko celý týždeň bolo krásne počasie, až nám ho iné kraje závideli. Na nedeľnú ponuku výstupu na Čereňovú nad Liptovskou Annou, ani na pondeľňajší výstup na Choč nezareagovali žiadni mladí ani deti, tak sa zúčastnili iba dospelí. Vďaka nedeli sme však získali na utorok pána starostu z Bukoviny, ktorý sa ochotne ponúkol, že odvezie deti na výlet na Hrebienok. Tak sme sa vybrali 17.2.2015 obzrieť si ľadové kráľovstvo na Hrebienku. Niektoré deti chceli veľmi silno cestovať vlakom, preto sme sa rozdelili na dve skupiny - vlakovú a autovú a stretli sme sa priamo na mieste, každý s "cestovateľskými" zážitkami. Nádherné počasie nás priam nútilo kráčať v ústrety zimnému dobrodružstvu, čo len zvýrazňovali dvoje sánok, ktoré si deti ťahali hore v predtuche dobrodružnej cesty nadol.

Na Hrebienku sme strávili asi hodinu a pol, popozerali sme si ľadové sochy i Tatranský ľadový dóm a poobede sme sa konečne pustili nadol. Celou Podtatranskou kotlinou sa ozýval krik štyroch dievčat, ktoré sa zmestili na jedny sánky a veľmi emotívne prežívali svoju jazdu nadol. Ťažko povedať, či mali väčší zážitok ony alebo okoloidúci. Po krásnom dni nás čakala cesta domov a dievčatá opäť zažili dobrodružstvo, pretože im vlak meškal 100 minút. Nelenili a využili to na návštevu Popradu, však do Popradu sa nechodí každý deň. Chlapci zatiaľ prišli na faru a nanosili pánu farárovi drevo. Deň sme zakončili sv. omšou v Trnovci.

Na ďalší deň bola Popolcová streda, a pretože je to ťažký deň, dali sme si menej náročnú túru - Babky. Opäť to rozprávkové počasie a nádherná, "gýčovo-modrá" obloha. Cestou naspäť sme sa hrali hru, kto viackrát spadne. Jednoznačne vyhral Filip, ktorý mal také čižmy, že by na nich spokojne mohol aj lyžovať.

Je úplne jasné, že večer sme všetci spolu ďakovali na svätých omšiach a zároveň sme sa rozhodli, že chceme byť lepší a Pôstne obdobie chceme využiť na vlastnú zmenu.

Po sv. omši vo štvrtok večer v Prosieku sa prechodným pobytom prosieckych miništrantov stala na dva dni fara, čo pán farár "oľutoval" :) ihneď po príchode detí. Hluk, krik a smiech sa niesli celým Trnovcom. Aby pán farár deti aspoň trochu unavil, vymyslel na piatok výlet na hornú nádrž Čierny Váh. Na počudovanie deti kráčali ako "nadopované", bez zbytočných rečí a šomraní. Odmenou nám bol takmer tapetový výhľad ako v alpskej reklame na krásy Slovenska.

Cestou naspäť, trochu unavení, ale hlavne niektorí premočení, sme sa zastavili u tety Ľudky v Mikuláši, ktorá nám pripravila vynikajúce palacinky a ešte našla v šatníku aj suché veci a topánky pre dievčatá. Neodmysliteľnou súčasťou dňa a večera bola opäť sv. omša, po ktorej sme sa navečerali, pomodlili ruženec a spoločne zahrali a prežili pekný večer. Je jasné, že bez mobilov to úplne nešlo. Takto vyzeralo spoločné nabíjanie:

Sobota bola na fare oddychová, aj keď začala pomerne drasticky - ranným vstávaním na sv. omšu (aj keď deti vlastne na to boli pripravené a dopredu informované). Zaujímavý pobyt na fare sme zakončili upratovaním a pokusom o dukátové buchtičky, ktorý bol vcelku úspešný (náročný bol hlavne puding). Poobede bolo už na fare po odchode detí mŕtvolné ticho a pán farár od únavy zaspal :).

Na záver prázdnin v nedeľu sme si ešte urobili výlet na Čereňovú, a hoci nebolo až tak slnečno, stále bolo krásne a zázračne .

Prázdniny sme využili na to, aby sme obdivovali prírodu, ktorú pre nás stvoril Pán a zároveň aby sme prežili spoločne zážitky, na ktoré tak skoro nezabudneme. Podarilo sa oboje. A už teraz sa tešíme na ďalšie spoločné chvíle.